Juraj Koudela je Slovák a Filip Ostrowski pochádza z Poľska. Obaja sa pôvodne stretli v nadnárodnej stavebnej firme. Spojilo ich nadšenie pre dobré knihy, až napokon založili knižné vydavateľstvo Absynt. Tvrdia, že reportážnymi a pútavými knihami nechcú moralizovať a poučovať, ale prinášať ľuďom hlbšiu múdrosť. Prečítajte si inšpiratívny príbeh, ako sa vášeň ku knihám zmenila na podnikanie a ako vydavateľstvu Absynt pomáha FLOWii.
Od vášne ku knižnému biznisu
Ako sa začal písať príbeh vydavateľstva Absynt?
Filip: S Jurajom sme sa spoznali v nadnárodnej stavebnej firme, v ktorej sme obaja pracovali. Počas našich služobných ciest sme trávili veľa času. Zistili sme, že nás baví reportážna literatúra a radi sa o nej rozprávame. Neskôr sme zistili, že obaja sa zamýšľame nad tým, aké ďalšie smerovanie dáme svojmu životu. Práca v korporácii nás trocha unavovala a chceli sme využiť skúsenosti, ktoré sme mali. Napokon sa naša láska k reportážnej literatúre a spoločné cesty pretli a v roku 2015 sme založili vydavateľstvo Absynt. Odvtedy sme vydali takmer 200 kníh.
Kto z vás prišiel s nápadom reálne založiť na malom slovenskom trhu vydavateľstvo?
Juraj: S myšlienkou ma oslovil Filip. Reportážnej literatúre som prepadol pred niekoľkými rokmi pri čítaní kníh reportéra Pawła Smoleńského. Bola to láska na prvý pohľad a akési znovuobjavenie bohatého sveta poľskej literatúry. Pôvodne som študoval poľskú filológiu a uvažoval som nad tým, že začnem prekladať knihy a ponúknem ich nejakému slovenskému vydavateľstvu. Tým, že Filip žije v Poľsku a poznal malé i rastúce úspešné vydavateľstvá, ktoré sa venovali non-fiction literatúre, ma presvedčil, že to má zmysel.
Filip: Bolo to pekné obdobie plné nadšenia. Dokázali sme sa nadchnúť pre každý, niekedy aj naivný nápad. Juraj často cestoval za mnou do Krakowa, kde sme pri káve rozoberali knihy a rozvíjali naše predstavy, ako by malo vydavateľstvo vyzerať. Toto ohromné nadšenie nám vydržalo asi dva roky.
S akou víziou ste zakladali Absynt?
Juraj: V Absynte vydávame knihy pre 21. storočie. Prostredníctvom našich kníh chceme ľudí sprevádzať chaosom a dynamikou dnešnej doby. Prinášame im pútavé príbehy a reportáže, o ktorých je potrebné hovoriť nahlas. Našou snahou nie je cez knihy poučovať, či moralizovať. Chceme, aby absyntovky prinášali hlbšiu múdrosť, ktorá prešla verifikáciou času a ďalších udalostí.
Potrpíme si tiež na kvalitný knižný dizajn. Už na začiatku sme sa spojili s grafickou dizajnérkou Pavlínou Morháčovou a prišli sme s nezameniteľným dizajnom našej vlajkovej edície Prekliati reportéri. Knihy z tejto edície s farebnou páskou vydávame v slovenskom a českom jazyku, pričom každá krajina má svoj vlastný edičný plán. Edície našich kníh sme samozrejme za ten čas rozšírili.
Kde sa v knižnom podnikaní nachádzate dnes?
Juraj: Za ten čas sa toho veľa zmenilo. Narástol nám počet vydaných kníh i počet spolupracovníkov. Od romantickej predstavy vydávania krásnych kníh a stretávania sa s našimi autormi a čitateľmi, čo je tiež súčasťou vydavateľského sveta, sme prešli do živého knižného biznisu.
Naše knihy majú ušľachtilú hodnotu, no stále sú aj produktom na trhu. Za vydávaním každej knihy je veľa mravenčej práce. Vytvorenie knihy predstavuje asi 20% práce, ďalších 20% zaberá distribúcia, potom marketing a veľa energie nám zaberá aj manažérska a administratívna práca v rámci vedenia firmy. To obnáša sledovanie príjmov a výdavkov, vyplácanie zamestnancov a spolupracovníkov, rôznych faktúr a mnohé ďalšie činnosti.
Obchod s knihami trocha inak
Obaja ste spolumajitelia Absyntu. Ako ste si medzi seba rozdelili jednotlivé kompetencie?
Filip: Na začiatku sme veľa vecí robili spolu. Tým, že Juraj pôsobí v Žiline a firma je založená na Slovensku, na seba musel prevziať veľa zodpovednosti v súvislosti s riadením firmy, účtovníctvom i predajom kníh. Žijem v Krakowe a v Absynte sa starám o komunikáciu s agentmi a vydavateľmi a zodpovedám aj za reklamu a marketing.
Juraj: Vo firme mám na starosti komunikáciu s partnermi a distribútormi, predaj kníh a všetky grafy a tabuľky. Naše vydavateľstvo nefunguje ako kedysi, keď sme boli dvaja. Dnes máme dvoch zamestnancov na plný úväzok a rôznych externých spolupracovníkov, ktorí pracujú na diaľku na konkrétnych knižných projektoch.
Koľko kníh sa na Slovensku a v Českej republike vydá ročne a ako vyzerá proces vydávania absyntoviek?
Juraj: Kým na Slovensku vychádza približne osem tisíc neperiodických publikácií, v Českej republike toto číslo predstavuje 16-tisíc. V našom vydavateľstve vydávame 30 slovenských i českých kníh ročne. Knihy, ktoré chceme vydať, pripravujeme rok vopred. Proces vydania jednej knihy trvá od pol roka, niekedy aj viac. Závisí to od množstva textu i zaneprázdnenosti prekladateľov.
Filip: Do edičného plánu vyberáme tituly, ktoré sa následne začnú prekladať. S tým súvisí aj editorská, korektorská či grafická činnosť. Knihe treba navrhnúť obálku, zalomí sa a všetko skontrolujeme, kým ju odošleme do tlače. Následne nastupuje marketing, komunikácia s médiami a verejnosťou a distribúcia.
Podľa čoho sa rozhodujete, akú knihu vydáte?
Filip: Mojou úlohou je sledovať knižný trh, komunikovať s agentmi, chodíme aj na knižné veľtrhy. Na svete vychádzajú stále nové knihy, nie je možné mať prehľad o každej. Aj preto je dobré sa obklopovať podobne zmýšľajúcimi, ba dokonca múdrejšími ľuďmi okolo seba.
V Absynte vytvárame našu rodinu reportérov. Poznáme sa s autormi a dôverujeme im. Dnes vieme, že ak knihu napíše Svetlana Aleksijevič, bude to znova dôležitá téma. Poľskému novinárovi a reportérovi Witoldovi Szabłowskému u nás vyšli už štyri knižky a určite by sme sa pokojne aj bez čítania rozhodli pre piatu.
Hovoríte, že kniha má ušľachtilú hodnotu, no zároveň je aj produktom. V čom sa líši od ostatných produktov na trhu?
Filip: Neprodukujeme Coca-Colu. Každá jedna kniha je odlišná, pretože má iný obsah. Kým jedna je o Balkáne, ďalšia je o Rusku a ďalšia môže byť znova o Rusku, ale z iného pohľadu. Aj na knižnom trhu fungujú isté trendy, my však viac veríme nášmu pohľadu na svet. Radi vydáme niečo, čo je kontroverznejšie a ľudí trocha zobudí, aby neboli natoľko spokojní so sebou a so svetom okolo seba.
Mohli by sme to robiť aj tak, že by sme sedeli na rebríčku Amazonu, sledovali top tituly, ktoré sú predurčené na úspech a bojovali by sme o nich na aukciách s ostatnými vydavateľstvami. K vydávaniu kníh však chceme pristupovať inak. Väčšina našich autorov sú neznámi ľudia, ktorých sme našli, spoznávame ich a venujeme sa im. Dôverujeme ich práci, máme s nimi osobný vzťah a kedykoľvek im môžeme zavolať.
FLOWii pomáha v evidencii príjmov a výdavkov
Vráťme sa späť k vášmu vydavateľstvu ako firme, ktorú je potrebné riadiť. Akým spôsobom vám v podnikaní pomáha systém FLOWii?
Juraj: Pôvodne sme pracovali s Excelom, ale už keď mala naša tabuľka 50-tisíc riadkov a filtrovanie bolo čoraz zložitejšie, začali sme využívať FLOWii a popri ňom aj ďalšie aplikácie. Vo FLOWii evidujeme všetky príjmy a výdavky. Kategorizujeme si ich v systéme, aby sme mali prehľad, na čo míňame peniaze. Samostatnú kategóriu tvorí produkcia kníh, ďalšiu administrácia firmy a tretiu marketing a reklama.
Vo FLOWii využívame aj modul online fakturácie, v rámci ktorého zaznamenávame a vystavujeme všetky online faktúry a platby, ktoré je potrebné uhradiť. Vďaka evidencii evidujeme prichádzajúce i vystavené faktúry. Máme tiež prehľad o tom, ako si nastaviť cashflow, aké faktúry je potrebné zaplatiť a ktoré majú splatnosť v najbližšom čase alebo neskôr.
Filip: Tu treba povedať, že naše náklady nie sú len o dvoch ľuďoch. V Novej synagóge v Žiline máme kanceláriu a takisto tím ľudí. Naším šťastím je, že sa nám podarilo preskočiť kritický moment. Veľa projektov, za ktorými stoja šikovní ľudia, po dvoch - troch rokoch neprežijú. Nedokážu svoje nadšenie premeniť na podnikanie a zárobkovú činnosť. Nám sa to podarilo, aj keď neustále prekonávame isté výzvy.
Ako funguje váš predaj?
Juraj: Na Slovensku i v Českej republike máme veľa čitateľov. Mnohí naše knihy nakupujú vo veľkých kamenných a online kníhkupectvách, keďže náš predaj funguje najmä cez veľkých distribútorov. Hoci máme vlastný eshop, nedokáže konkurovať veľkým. Na našom eshope však čitatelia nájdu viac informácií o jednotlivých tituloch, ktoré máme rozdelené do prehľadných kategórií a o konkrétnych knižkách píšeme aj blog.
Vízie Absyntu do budúcna
Kde by ste chceli vidieť vydavateľstvo Absynt o pár rokov?
Filip: Bol by som rád, keby sme mali väčšiu slobodu pri rozhodovaní a realizácii našich projektov. Nedávno som na rohu ulice stretol mladých poľských vydavateľov, ktorí majú svoje malé inšpiratívne vydavateľstvo. Zhovárali sme sa o tom, či sa uvidíme na knižnom veľtrhu vo Frankfure, pretože náklady na vycestovanie a ubytovanie sú veľké. Naše výdavky často zvažujeme. Vedel by som si predstaviť, že by Absynt nebol len malým vydavateľstvom z východu, ale boli by sme už etablovaní ako vydavatelia zo západu.
Juraj: Chcel by som vidieť Absynt ako veľmi dobrú firmu, ktorá sa nebojí experimentovať s edičným plánom. Rád by som raz videl našu značku, ako dáva jasné posolstvo svojim čitateľom, ktorí vedia, akú záruku môžu očakávať od našich kníh aj bez toho, aby poznali samotného autora. Prípadne, aby knihu pokojne kúpili aj ako dar. Aby sa vydavateľstvo ako firma zaobišlo aj bezo mňa, ak v nej mesiac nebudem.
Aké knihy vám vyjdú v najbližšom období?
Filip: Pred pár dňami nám vyšla kniha o severnej Kórey od skúsenej reportérky Barbary Demick z New Yorku. Vo svojej knihe prináša portréty ľudí, ktorí utiekli do Číny a severnej Kórey. Takisto máme novú knihu Ríša chirurgov od Jürgena Thorwalda, ktorá je pokračovaním jeho úspešnej knihy Storočie chirurgov.
V mladom Absynte nám vyšla kniha Hrdina z nočného autobusu, ktorá je dobrodružným detektívnym príbehom vyrozprávaným z pohľadu chlapca, ktorý neustále šikanuje spolužiakov i svoje okolie. S humorom a ľahkosťou odkrýva témy šikany či bezdomovectva a búra mnohé predsudky.
Zaujímavá je aj kniha Vojna a trest od jedného z našich najúspešnejších autorov Michaila Dzygara, ktorý opísal dejiny vzťahu Ruska a Ukrajiny a prečo došlo ku konfliktu. Michail je Rus, ktorý žije v Nemecku a jeho kniha je istým ospravedlnením za to, že si isté veci nevšímal a neupozornil na nich, hoci je odborníkom na Kremeľ. Vo svojej knihe sa ospravedlňuje svojej ukrajinskej kamarátke, u ktorej napísal knihu Všetci mocní Kremľa a ktorá sa s ním po vypuknutí konfliktu na Ukrajine prestala rozprávať odcudzujúc ho, že je ruský imperialista. Tešíme sa aj z foto knihy Baba z lesa od Leny Jakubčákovej, ktorá dvadsať rokov fotografovala Katarínu Kiovskú, ktorá žila so svojimi zvieratami na samote v lese.
Čo pre vás znamenajú knihy?
Juraj: Knihy sú pre mňa nielen živobytím, ale aj mojou každodennou súčasťou ako je pre niekoho televízor v obývačke. Ja ho nemám, mám knihy. Každodenne ich držím v rukách a kedykoľvek si nejakú beriem so sebou. Moja obľúbená absyntovka je prvá, ktorú sme vydali - Oči zasypané pieskom od Pawła Piotra Smoleńskeho. Mám k nej sentimentálny vzťah. Takisto mám rád čítanie od Ryszarda Kapuścińskeho alebo od Martina Pollacka. Zvlášť, ak ho prekladá Michal Hvorecký.
Filip: Mám rád knihy, ktoré vo mňa zanechávajú výraznú emóciu. Takou je Tochmanova útla kniha Akoby si kameň jedla, ktorý opisuje dôsledky balkánskeho konfliktu v Bosne a Hercegovine. Knihy pre mňa vždy fungovali ako istý druh očisty a istým spôsobom mi pomáhajú spracovať smútok v sebe bez toho, aby ma to desilo.