Nasledujúci článok nebude patriť do kategórie návodov, postupov či odborných blogov. Keďže ani ja sám ako autor nie som profesionál na danú tému, pokúsim sa formou komentáru, na základe mojej vlastnej skúsenosti, ako aj životných analógií, vyzvať na zamyslenie v súčasnej situácii. Prehovoriť do duše chcem najmä podnikateľom, manažérom, a tým, ktorí to teraz potrebujú v biznise, či vo svojej organizácii najviac.
Základné posoltvo sa pokúsim načrtnúť hneď na úvod. Podnikatelia a prevádzky zápasia s novodobým fenoménom, ktorý tu ešte nikdy v histórii nebol. Bojujú o každodenné prežitie, naháňajú zákazníkov a dúfajú, že dostanú adekvátnu pomoc od štátu. Nie, nemám na mysli problém COVID-19. Tejto témy máme už asi všetci dosť. Mám na mysli oveľa väčší problém. Problém, ktorý málokto eviduje a kto aj áno, bagatelizuje jeho dôležitosť. Možno tento problém ani nie je problémom ale práve naopak, liekom na spomínaný COVID, liekom na ekonomické symptómy tohto ochorenia. Pomocou, ktorá od štátu neprišla v rozsahu v akom sa každému žiadalo.
Podcenenie a odsúvanie digitalizácie na druhú koľaj
Začiatkom tohto roka nás prekvapila priemyselná revolúcia, alebo ak chcete digitalizácia. Táto tu už síce úraduje takmer desaťročie, ale nikto si ju nevšímal alebo ju nepovažoval za podstatnú. Firmy a firmičky brali digitalizáciu skôr ako vyšší štandard, luxus, alebo niečo čo nepotrebujú. Nedostávala sa im do povedomia, neuvedomovali si jej dvojakú silu. Jednak silu (ne)konkurencieschopnosti a druhak nekonečný potenciál, ktorý do ich podnikania môže priniesť. Čo nevidím, to nepotrebujem. Keď sa začiatkom 20. storočia objavila priemyselná revolúcia v podobe masívnej výroby áut, bolo jasne vidieť, že už po cestách nechodí toľko koní. Pribúdajú autá a nakoniec sa nadšenec Henry Ford rozhodol, že autá sprístupní aj pracujúcemu ľudu. Takáto možnosť sa nám ponúka aj dnes. Technológie pre digitalizáciu sú mimoriadne prístupné, mimoriadne nápomocné a v niektorých situáciách dokonca zachraňujú životy (najmä tie podnikateľské).
Treba ešte raz dôrazne pripomenúť, že stredné a väčšie spoločnosti digitalizáciu nevyhnutne zavádzali už roky dozadu, toto nie je žiadna novinka a čitateľom z týchto radov sa ospravedlňujem. Veď predsa riadiť tím ľudí, korporátne financie, výrobný proces, či ecommerce bez tvrdých čísiel, postupov a algorytmov nejde. Tieto firmy však nie sú natoľko zraniteľné a pokiaľ „veci“ fungovali doteraz správne, tak by ich kríza nemala z mesiaca na mesiac zlikvidovať.
Kto je digitalizáciou najviac ohrozený
Je tu však problém menších firiem, lokálnych prevádzok v krajoch kde pracovná sila nie je natoľko rozvinutá, živnostníkov alebo 30 ročných prevádzok, ktoré sa v nemom úžase pozerajú ako im odchádzajú objednávky do moderných eshopov. Toto je problém firiem, ktoré (ešte zatiaľ) dokážu svoj biznis ako tak ustáť s perom, papierom a prinajlepšom s excelovským zošitom. Digitalizácia sa však šíri rýchlejšie ako covid a pre toho kto nedokáže alebo odmieta na vlnu nasadnúť, je v zásade nebezpečnejšia. Z vlastnej skúsenosti, je nemysliteľné aby som v Nových Zámkoch v 4 z 5 kaviarňach nedokázal platiť kartou a vo vzdialenosti hodinu cesty, v Bratislave, mi v 4 kaviarňach nedokážu vydať z hotovosti, pretože sa platí vo väčšine platobnou kartou. Analógia? Vzdialenosť medzi moderným a nemoderným svetom je veľmi krátka, rozdiel je priepastný. Je na zamyslenie, keď lokálny predajca umývadiel s 30 ročnou podnikateľskou históriou, ktorého poznajú v každom kúte, zabudne na objednávku, pretože stratil papierik s číslom, no a na druhej strane eshop, ktorý sídli bohviekde, pripomína môj preferovaný nákup každý deň v cene ešte lepšej ako môj obľúbený predajca. Lokálny obchodník nepoužíva CRM systém na riadenie vzťahov so zákazníkmi, eshop áno. Je na zamyslenie, že bežný servisný technik, ktorý digitalizačnie riešenia využíva, dokáže obslúžiť zákazníka na druhom konci krajiny, a lokálny nedokáže ani včas reagovať na dopyt. Tiež je na zamyslenie, že v regiónoch bojujú menšie firmy s nedostatkami pracovnej sily, pričom technológia dokáže sama vyhĺadávať a odporúčať kandidátov aj zo širšieho okolia a ich životopisy zasielať priamo do mailu. Riadiť projekty, kontrolovať úlohy, zadávať zákazky zamestnancom, sledovať ich plnenie sa predsa dá aj nadiaľku. Vďaka digitalizácii, pohodlne z mobilného telefónu. Šikovný kaderník využíva online rezervačný systém, alebo prepojenie udalostí s kalendárom. Termín si navolí priamo zákazník. Nešikovný kaderník má chaos v objednávkách a zákazníci mu odchádzajú. Šikovný účtovník využíva pre svojich klientov riešenie ERP na plánovaie firemných zdrojov, nešikovný účtovník stále preťukáva dáta, ktoré nedávajú iný zmysel ako splnenie zákonnej povinnosti. Nešikovný taxík prácu nemá, šikovný sa okamžite adaptuje a využíva digitálne technológie na rozvoz jedla. A takto by sme mohli pokračovať nedonekonečna.
Pridaná hodnota versus pracovná sila
Predstavte si, že už dnes existujú nástroje, ktoré dokážu sami vyťažiť dáta z faktúry a zároveň automaticky tento doklad previesť do účtovného systému a rovno ho zaúčtovať. Účtovník už iba otvorí rozhranie, skontroluje a potvrdí správnosť. Existujú systémy, ktoré dokážu automaticky fakturovať a importovať dáta z faktúr priamo do účtovného systému. Mnohí sa pýtajú: „Čo ak nám digitalizácia vezme pracovné miesta a ľudia nebudú mať čo do úst?“ Pozerajme sa však na vec z iného uhľa pohľadu. Spomínaná technológia umožní účtovníkovi usporiť 30% času, ktorý dokáže investovať do štúdia predpisov, kalkulácií, alebo optimalizácií ekonomiky klienta. Dochádza tu teda k evolúcii a veľkej príležitosti pre osobný a profesný posun pracovnej sily. Nechceme byť predsa montážna dieľňa Európy bez pridanej hodnoty. Druhou stranou mince je, že pokiaľ sa ten účtovník neadaptuje, je veľmi vysoko pravdepodobné, že nasledujúcu verziu účtovného programu už nebude schopný ovládať. Tu nastupuje aj téma medzigenračnej výmeny, ktorá už zdaleka nie je len o rozdieloch medzi seniormi pred dôchodkom a mladou absolventskou krvou. Sú tu priepastné rozdiely v digitálnej pripravenosti už medzi vekovou skupinou 30 a 40 rokov.
Keď je to také dobré, na čom to teda stojí?
O peniazoch to nie je. Ako sme už vyššie spomínali, mnohé technológie sú cenovo dostupné a dokonca zadarmo. Fordovská politika dostať technológie aj běžnému ľudu, ktorý nedokáže alokovať 20tisíc ročne za softvérové licencie funguje veľmi dobre. Rovnako existujú rôzne možnosti predaja formou prenájmu, predaja licencií za smiešne poplatky v jednotkách eur. Problém teda nie je v peniazoch, ale v adaptácií, v akomsi strachu z náročnosti a implemetácie riešenia, neschopnosti sa zaťať a proste začať na digitailzácii firmy aktívne pracovať. Na trhu existujú komplexné systémy, ktoré sú veľmi jednoduché, užívateľsky priateľské a prehľadné. Riešenia, ktoré zachytávajúce všetky základné potreby malého, stredného ale aj väčšieho podniku, cez dochádzkový systém, riadenie vzťahov so zákazníkmi - CRM, projektový manažment, emailing a plánovanie firemných zdrojov - ERP. Zadarmo, alebo za dostupnú cenu. Všetky výhovorky a mýty sú teda vyvrátené.
Výzva na digitalizáciu
V hre nie sú len naše prevádzky, v hre je oveľa viac. Je to budúcnosť malých a stredných podnikov, od ktorých je ekonomika takpovediac závislá. Sú to firmy, ktoré sú pod priamou paľbou koronakrízy. Sú to firmy, ktoré sú pod priamym útokom konkurenčných zahraničných predajcov. Sú to firmy, ktoré nemajú spočítané základné čísla. Aj tieto firmy však môžu byť konkurencieschopné. Môžu prežiť a môžu uspieť aj vo veľkom svete. Vyzývame všetkých podnikateľov aby sa na modernú dobu adaptovali.
Autor: Ing. Lukáš Ivan, konateľ spoločnosti FLOWii s.r.o.
